Moje austrálske leto

Neviem síce, či môžem moje leto vyhlásiť za austrálske, keď som prečítal len dve knihy od austrálčanoviek a počúval dokola jednu austrálsku pesničku… ale tie dve knihy o ktorých sa ideme baviť vo mne toho najviac zanechali a vždy sa k nim v myšlienkach a spomienkach vraciam. A to je dôvod, prečo keď ma Triss nanominovala na knihu leta, výsledkom je toto:

IMG_20150825_141010 IMG_20150825_141854

Kirsty Eagar a jej Raw Blue je kniha, ktorú by chcel napísať každý autor. Kniha je o babe, ktorá býva v Austrálii, každé ráno sa chodí surfovať a každý večer maká v reštike. Ja bývam uprostred Európy, kde najbližšie more je akože Balaton, nenávidím šport a jedlo považujem za nutnosť – kedy už konečne niekto vymyslí granule pre ľudí! Mne sa už ale že fakt nechce vymýšľať, čo mám furt jesť! Ale keď som čítal túto knihu, tak som si chcel zbaliť svojich päť švestiek, vziať Salema (môjho kocúra) do batoha a vyraziť smer Austrália, kde by som sa chodil každé ráno surfovať – aj keď je moje heslo: “Športom k trvalej invalidite” – a robiť v nejakej zabudnutej reštike. A vlastne ešte stále chcem!

Kniha je napísaná s nepredstaviteľnou ľahkosťou, hltáte každé slovo a nechávate sa unášať na vlnách (bože, veď to je ako veta z Danielle Steelovej…) príbehu. Ono sa tam aj niečo rieši s tou hlavnou hrdinkou, a niečo sa aj vyrieši a tak… ale ja sa chcem ísť aj tak len surfovať do Austrálie a pracovať v reštike a nenechať sa dohrýzť tými monštruóznymi pavúkmi a pod.

V živote sme si každý niečo zažili, aj keď sa to snažíme schovať za vyškerené ksichty, ale táto kniha je o tom, že pred ničím neunikneme. A všetkým našim duchom z minulosti sa musíme postaviť a zbaviť sa ich, aby sme budúcnosť chytili poriadne za pačesy. Minulosť je dávno za nami. Budúcnosť pred nami a často oveľa ružovejšia ako to, pred čím utekáme. Toť akési posolstvo.

IMG_20150825_141958Melina Marchetta zasa napísala jednu veľmi zvláštnu knihu. A zrejme nikto v jej domácom vydavateľstve nevie písať anotky – pozrite aj sem. Lebo On the Jellicoe Road má byť kniha o Taylor (nie Swift), ktorá stojí na čele nejakých intrákov na ulici Jellicoe Road, a potom tam prídu nejaký vojačikovia a decká z mesta a rozbehnú sa teritoriálne vojny. A ešte sa Taylor musí zamilovať do Jonaha Griggsa (však lovestorka musí byť). A ešte zmizne nejaká Hannah, ktorá nechala nejaký rukopis a aby toho nebolo málo, Taylor sa snívajú nejaké sny. A ešte tajomstvá minulosti, všetci predsa musia mať nejaké tajomstvá.

Absolútne neatraktívne. Ale o čom kniha v skutočnosti je? Ja by som tú anotku napísal asi takto: Taylor je sirota a žije v internátnych domovoch pri škole na Jellicoe Road. Začiatkom školského roka sa bez stopy vyparí Hannah, ktorej patria pozemky okolo internátov a je zároveň jediný dospelák, ktorému kedy na Taylor záležalo. Po Hannah ostane v dome len útržkovitý rukopis jej prvého románu. Taylor by sa ako zvolená vodkyňa internátov na Jellicoe Road mala sústrediť na teritoriálne vojny s kadetmi z neďalekej vojenskej akadémie a žiakmi z mesta, ktorý majú pri ulici Jellicoe Road každoročný “tréning v divočine”. No tajomný rukopis v sebe skrýva oveľa viac, a jednotlivé kúsky skladačky Taylorinho života začínajú do seba opatrne zapadať, až sa zdá, že tajomný rukopis aj hlúpe teritoriálne vojny sa zakladajú na minulosti oveľa väčšmi, než si kedy dokázala pripustiť.

Úžasná kniha, od úžasnej autorky, úžasný je nielen dej, ale aj autorské majstrovstvo – veď za knihu získala prestížnu Printz Award, ktorá sa udeľuje za “najlepšie napísanú knihu pre tínedžerov, len čo sa týka literárnych kvalít”. S Melinou som sa už stretol pri sérii Lumatere Chronicles – je to vlastne fantasy séria, ale Melina píše tak, že u nej sú na prvom mieste vždy postavy, až potom nejaký setting, a tu jej to perfektne funguje! Fakt sa naozaj chystám prečítať si aj všetko ostatné od Meliny, ale že naozaj fakt! Možno by to chcelo nejakú výzvu s Triss, nech to dáme spolu 😛

Ale keby ste to nevedeli, s Triss máme úchylku na prapodivné austrálske knihy, ktoré z času na čas objavujeme, a ja si dokonca myslím, že austrálčania píšu ešte väčšmi ako my, že ich problémy sú nám najpodobnejšie – amíci sú od nás strašne ďaleko s vodičákom od šestnástich a alkoholom až po dvadsiatych prvých narodeninách… briti sú o kúsok bližšie, ale austrálčania sú skrytý poklad 🙂

See you soon! Judit, it’s your turn!

Advertisements

Kniha leta podľa Triss (& Judit) – Bourbon Kings od J. R. Ward

The Bourbon KingsNemusela som dlho premýšľať, aby som zistila, že pre mňa je knihou leta The Bourbon Kings od J. R. Ward. Kniha, ktorú som všetkým ospevovala v mailoch aj osobne, či boli alebo neboli ochotní počúvať.

J. R. Ward mnohí poznáte ako autorku nekonečnej série Black Dagger Brotherhood, ktorú, pri trinástej vypublikovanej časti, podľa mňa číta už len Judit :).

S najnovšou sériou o burbónových magnátoch z amerického juhu Ward opúšťa paranormálne vody. Ak by som knihu chcela opísať jednou vetou, tak by to bol Dallas krížený s Dynastiou napísaný najlepšou romantickou autorkou súčasnosti.

Knihe nedominuje hlavný pár, ako býva väčšinou zvykom, hoci bohatý synáčik Lane a záhradníčka Lizzie by sa zaň dali označiť.

Ward sa omnoho viac sústreďuje na vybudovanie sveta bohatých, peňazí a intríg a predstavenie rôznej palety postáv a párov, s ktorými sa určite stretneme v ďalších častiach. Postupne sledujeme niekoľko paralelných príbehov, ktoré sú tak brutálne napísané, že otáčate stránky knihy a písmenká sa vám zahmlievajú pred očami. A potom zistíte, že kniha skončila a osud vášho najobľúbenejšieho páru (ak si vôbec dokážete vybrať – mne sa to nepodarilo) zostal plný otázok. A jedinou odpoveďou je, že ďalšia časť vraj vyjde v roku 2016.

Ak hľadáte knihu, ktorá sa nedá prestať čítať, ak hľadáte konečne autorku, ktorá vie písať, ak hľadáte romantiku pre rozmýšľajúce bytosti alebo jednoducho ak ste zabudnutý milovník Dallasu, odporúčam The Bourbon Kings všetkými dvadsiatimi!

Ak nie, tak aj tak odporúčam.

Oslovila som zvyšok bandy, aby vám napísali svoj názor. (pozor, 2 z 3 kusov túto knihu nečítali, takže ich názor môže byť trochu skreslený a vôbec nie taký pozitívny, ako by mal).

FAZI: “​Teda to nemôže byť seriózna kniha, obálka určite parafrázuje 50 Shades of Grey, ešte k tomu tam budú chlastať (burbon) a sexovať (wardová) pravdepodobne s upírmi (blackdaggerhood). A keďže mi to niekto opísal ako dallas krížený s niečím, tak to bude mať milióntriliárd tisícstranových dielov. Thank you, girls, not for me!” (tak to som bola asi ja…)

SAŠENKA: “Akože, také ódy som na to počula od vás dvoch, že si ma neprajte, ak prídem z dovolenky celá otrávená, že to bola nuda, hrôza a príšernosť! Si ani neviete predstaviť, ako vám to obom budem vyčítať, ak mi to pokazí príjemné slnečné chvíľky pri mori!” (k tomu mám len jednu poznámku – na svadobnej ceste sa knihy nečítajú…)

JUDIT: “To je moja kniha leta, ty krava!”

Ďakujem za pozornosť a v tejto reťazovke ďalej tagujem Faziho, aby nám napísal viac o svojej knihe leta. Určite k nej rada napíšem môj názor! 🙂